Záhrada sa začína prebúdzať v apríli. V tomto období má svoje čaro v detailoch, v náznakoch a v predtuche vôní leta.
Na prvý pohľad skoro nepostrehnuteľný zelený koberček pod čerešňou.
Drobné kvietky zažiaria až pri pohľade cez makro objektív.
Hruška sa už pokúša svoje detaily rozvinúť do sviatočne bieleho celku.
Nikto ju nesadil, sama sebou rastie. Vraj obyčajná burina, ale jej jemná krása na jar poteší.
Niečo iné je poniklec obyčajný, ale ten nie je až tak obyčajný.
Alebo aj tento farebný krásavec.
Rebarbora je cenená rastlina, ale vraj s toxickými listami... "Produkuje veľké jedovaté listy, ktoré sú trojuholníkového tvaru s dlhými
mäsitými jedlými stonkami a drobnými kvetmi, ktoré sa vyskytujú v
bielej a ružovo-červenej farbe." Užívanie stoniek rebarbory je obzvlášť vhodné pri zápche. (Dočítal som sa)
Mahónia sa k nám dostala od kolegu z práce. Je skoro nezničiteľná, ale dekoratívna, ak je v záhrade na správnom mieste.
Jarné metamorfózy mahónie.
Zhodou okolností je to čerešňa, ktorá hádam opäť pekne zarodí.
Mladý orgován v tomto roku ešte hádam nezakvitne.
Drobnolisté niečo, čo ešte neviem pomenovať.
Malá predzvesť lúčnej zmesi.
Nepomenované zvončeky z kvetinového záhona.
A nakoniec, nádejné puky višne "Meteor". Naše prvé ovocie vynikajúcej chuti.
